Kritické bezpečnostné riziká cloud computingu v roku 2025

Cloud computing sa stal základným prvkom moderných obchodných operácií, ktorý organizáciám vo všetkých odvetviach prináša bezkonkurenčnú flexibilitu, škálovateľnosť a nákladovú efektívnosť. Spolu s týmito podstatnými výhodami však prichádzajú aj významné bezpečnostné výzvy, ktoré musia organizácie proaktívne riešiť. Približne štyridsaťpäť percent bezpečnostných incidentov v súčasnosti pochádza z cloudových prostredí, čo podčiarkuje kritickú potrebu posilnených bezpečnostných opatrení v čase, keď podniky pokračujú vo svojej ceste digitálnej transformácie.

Finančné dôsledky nedostatočnej bezpečnosti cloudu dosiahli alarmujúcu úroveň. Priemerné náklady na porušenie ochrany údajov sa v roku 2024 vyšplhali na 4,88 milióna dolárov, čo predstavuje nielen okamžité finančné straty z ohrozených údajov, ale aj dlhodobé poškodenie reputácie a regulačné sankcie. Tieto značné náklady zdôrazňujú, prečo musia organizácie uprednostniť investície do komplexných riešení Bezpečnosť cloudu vrátane spoľahlivých politík správy prístupu, správnej konfigurácie cloudových služieb a priebežného hodnotenia zraniteľností.

Pochopenie výziev v oblasti bezpečnosti cloud computingu

Cloud computing poskytuje množstvo počítačových služieb vrátane úložísk, databáz, serverov, sieťového softvéru a analytických služieb prostredníctvom internetu. Tento model umožňuje organizáciám vyhnúť sa správe fyzickej infraštruktúry, ako sú dátové centrá, hardvér a lokálne servery. Namiesto toho podniky využívajú infraštruktúru a služby od hlavných poskytovateľov cloudových služieb, ako sú Amazon Web Services, Microsoft Azure a Google Cloud Platform, čím vytvárajú prostredia, v ktorých dochádza k rýchlemu škálovaniu pri nižších nákladoch na zdroje bez prevádzkovej záťaže spojenej s údržbou fyzických prostriedkov.

Tieto tri všeobecne uznávané modely služieb slúžia rôznym organizačným potrebám. Infraštruktúra ako služba poskytuje virtualizované výpočtové zdroje cez internet, čo organizáciám umožňuje značnú kontrolu nad operačnými systémami a nasadenými aplikáciami bez investícií do fyzického hardvéru. Platforma ako služba ponúka vývojárom kompletnú platformu na vytváranie, prevádzku a údržbu aplikácií bez správy základnej infraštruktúry. Softvér ako služba poskytuje aplikácie cez internet na základe predplatného, čím sa eliminujú požiadavky na inštaláciu a údržbu, zatiaľ čo poskytovateľ služby sa stará o infraštruktúru, bezpečnosť, aktualizácie a údržbu.

Cloud computing síce odstraňuje mnohé problémy spojené so správou infraštruktúry, ale zároveň prináša nové riziká, ktoré si vyžadujú starostlivú pozornosť bezpečnosť dát a ochrane súkromia. Prechod na cloudové prostredie rozširuje plochy pre útoky na organizácie, pretože podniky ukladajú viac údajov a prevádzkujú aplikácie v cloude, čím sa otvárajú ďalšie potenciálne vstupné body pre kybernetické útoky. Každá cloudová služba, aplikácia a integrácia pridáva potenciálne zraniteľnosti, ktoré môžu útočníci využiť, a preto sú silné bezpečnostné opatrenia nevyhnutné na ochranu pred neoprávneným prístupom, únikom údajov a kompromitáciou systému.

Hlavné bezpečnostné zraniteľnosti cloudu

Úniky údajov predstavujú jednu z najvážnejších hrozieb, ktorým čelia cloudové prostredia. Tieto narušenia sú dôsledkom neoprávneného prístupu k údajom uloženým v cloude, čo spôsobuje dôsledky od finančných škôd a právnych dôsledkov až po vážne poškodenie dobrého mena. Chyby konfigurácie v nastaveniach Bezpečnosť cloudu, kompromitované poverenia a zraniteľné aplikácie bežne spôsobujú narušenie bezpečnosti údajov. Približne osemdesiat percent prípadov narušenia bezpečnosti údajov v roku 2023 sa týkalo údajov uložených v cloudových prostrediach, čo z bezpečnosti cloudu robí kritický problém s hmatateľnými dôsledkami vrátane straty dôvery zákazníkov a zníženia príjmov.

Nesprávne nakonfigurované nastavenia cloudu predstavujú hlavný faktor pri narušení bezpečnosti cloudu. Zlé konfiguračné nastavenia vrátane otvorených úložísk, príliš permisívnych politík správy identít a prístupov a verejne prístupných zdrojov obsahujúcich citlivé údaje vystavujú kritické informácie útočníkom. Nedávne správy uvádzajú, že približne pätnásť percent prípadov narušenia kybernetickej bezpečnosti bolo dôsledkom nesprávnej konfigurácie cloudu, čo zdôrazňuje naliehavú potrebu pravidelných auditov konfigurácie v cloudových prostrediach.

Nezabezpečené aplikačné programovacie rozhrania predstavujú ďalšiu významnú zraniteľnosť. Rozhrania API sú nevyhnutné pre funkčnosť cloudu, ale nezabezpečené rozhrania API vytvárajú cesty na zneužitie bezpečnosti. Tieto rozhrania často trpia slabou autentifikáciou, nedostatočným šifrovaním alebo nedostatočnou validáciou, ktoré hackeri využívajú na prístup k cenným cloudovým zdrojom alebo manipuláciu s kontrolnými údajmi. Ohromujúcich deväťdesiatdva percent organizácií zaznamenalo v minulom roku bezpečnostné incidenty súvisiace s API, pričom zraniteľnosti API sa často prehliadajú napriek tomu, že sú obľúbeným cieľom útočníkov.

K únosu účtu dochádza vtedy, keď útočníci používajú ukradnuté poverenia získané metódami phishingu alebo hrubej sily na získanie neoprávneného prístupu ku cloudovým účtom. Keď útočníci ovládnu účet, môžu manipulovať s údajmi, kradnúť informácie alebo narušiť služby. V roku 2023 sa hrozby spojené s cloudovými účtami zvýšili šestnásťnásobne v porovnaní s predchádzajúcim rokom, čo dokazuje, ako rýchlo sa tieto hrozby vyvíjajú a ako kompromitované účty umožňujú následné útoky alebo exfiltráciu údajov bez odhalenia.

Nové hrozby a prevádzkové výzvy

Vnútorné hrozby predstavujú jedinečné nebezpečenstvo, pretože sa týkajú zamestnancov, dodávateľov alebo partnerov s legitímnym prístupom ku cloudovým zdrojom, ktorí môžu tento prístup úmyselne alebo neúmyselne zneužiť. Tieto hrozby sú obzvlášť nebezpečné, pretože pochádzajú od osôb, ktorým bol zverený prístup k citlivým informáciám, čo umožňuje, aby útoky zvnútra obchádzali tradičné bezpečnostné opatrenia a bolo ťažké ich odhaliť a účinne zmierniť.

Cieľom útokov typu odmietnutie služby je preťaženie cloudových služieb, čím sa stanú nedostupnými pre legitímnych používateľov. Útočníci zvyčajne zaplavia cloudové systémy nadmernou prevádzkou, aby si vynútili zníženie výkonu alebo úplný výpadok, čo vedie k výpadkom, strate príjmov a poškodeniu reputácie. Moderné útoky na odmietnutie služby sú čoraz sofistikovanejšie a využívajú botnety na zosilnenie svojho ničivého vplyvu na cloudovú infraštruktúru.

K strate údajov v cloudových prostrediach môže dôjsť v dôsledku náhodného vymazania, zlyhania hardvéru alebo škodlivých útokov. Organizácie, ktoré nemajú dostatočné možnosti zálohovania a obnovy po havárii, čelia významnému riziku trvalej straty cenných údajov. Útoky ransomvéru predstavujú hlavnú príčinu straty údajov, pretože šifrujú kritické súbory a požadujú za ne výkupné, pričom môžu spôsobiť nezvratné škody na podnikových operáciách.

Nedostatočný prehľad o cloude sa objavuje, keď organizácie rozširujú svoje cloudové operácie. Mnohé podniky majú problémy s udržiavaním úplného prehľadu o svojich cloudových prostrediach, čo vytvára prekážky pri odhaľovaní hrozieb a reakcii na ne, ktoré spôsobujú, že cloudové zdroje sú vystavené riziku. Nedostatočná viditeľnosť často spôsobuje, že bezpečnostné tímy nevedia o implementáciách tieňového IT alebo nesprávnych konfiguráciách, čo umožňuje, aby neodhalené narušenia pretrvávali a časom sa rozširovali.

Dodržiavanie predpisov a pokročilé pretrvávajúce riziká

Model zdieľanej zodpovednosti v cloud computingu rozdeľuje bezpečnostné povinnosti medzi poskytovateľov cloudu a organizácie. Zatiaľ čo poskytovatelia cloudu zabezpečujú fyzickú infraštruktúru, siete a virtualizačné vrstvy, organizácie musia chrániť svoje údaje, aplikácie a konfigurácie. Mnohé podniky tento model nedostatočne chápu, čím vznikajú medzery v bezpečnostnom pokrytí, ktoré spôsobujú, že kritické aktíva sú zraniteľné voči zneužitiu.

Porušenie súladu má vážne dôsledky pre organizácie v regulovaných odvetviach, ktoré čelia prísnym požiadavkám týkajúcim sa ochrany osobných údajov a bezpečnosti, ako sú napríklad GDPR a HIPAA. Nedostatočné zabezpečenie cloudového prostredia môže mať za následok zlyhanie súladu s predpismi, ktoré prináša vážne právne dôsledky a negatívne dopady na povesť. Porušenie súladu s predpismi môže vyvolať audity a potenciálne narušenie podnikania, preto je proaktívne riadenie súladu s predpismi nevyhnutné.

Pokročilé pretrvávajúce hrozby predstavujú sofistikované kybernetické útoky, pri ktorých hackeri získajú prístup do cloudových prostredí a udržiavajú ich prítomnosť dlhší čas. Cieľom týchto dlhodobých skrytých útokov je krádež citlivých informácií bez toho, aby sa spustili alarmy bezpečnostných systémov. Pokročilé pretrvávajúce hrozby sú zvyčajne sponzorované štátom alebo vedené vysoko kvalifikovanými útočníkmi, takže je veľmi ťažké brániť sa proti nim tradičnými bezpečnostnými metódami.

Medzery v šifrovaní vytvárajú zraniteľné miesta, keď organizácie nechránia citlivé údaje uložené v cloudových prostrediach alebo údaje pri prenose. Informácie bez silného šifrovania sa stávajú náchylnými na zachytenie alebo neoprávnený prístup. Podniky, ktoré nešifrujú citlivé informácie, sa vystavujú riziku narušenia a nedodržania predpisov o ochrane osobných údajov, ktoré nariaďujú ochranu údajov.

Nedostatočné postupy správy identít a prístupu vrátane slabých politík hesiel alebo nadmerných oprávnení spôsobujú, že cloudové zdroje sú zraniteľné voči neoprávnenému prístupu. Nesprávne nastavenie správy identít a prístupov uľahčuje kompromitáciu účtov a narušenie ochrany údajov. Pravidelné revízie politík IAM v kombinácii s presadzovaním viacfaktorovej autentifikácie sa stávajú nevyhnutnými na minimalizáciu rizík neoprávneného prístupu.

Základné osvedčené postupy Bezpečnosť cloudu

Implementácia silných kontrol prístupu tvorí základ účinného zabezpečenia cloudu. Viacfaktorové overovanie a spoľahlivé politiky hesiel účinne zabezpečujú prístup ku cloudovým účtom. Prístupové oprávnenia by sa mali riadiť zásadou najmenších privilégií, pričom používateľom sa poskytujú len zdroje potrebné na vykonávanie ich práce. Pravidelné kontroly prístupu zabezpečujú prevenciu neoprávneného prístupu a včasné odstránenie oprávnení pri zmene rolí.

Šifrovanie údajov v pokoji aj pri prenose chráni citlivé informácie pred neoprávneným prístupom. Organizácie by mali zaviesť správne šifrovacie protokoly vrátane Transport Layer Security pre údaje pri prenose a Advanced Encryption Standard s 256-bitovými kľúčmi pre údaje v pokoji. Komplexné zásady správy šifrovacích kľúčov zabezpečujú náležitú ochranu šifrovacích kľúčov počas celého ich životného cyklu.

Nepretržité monitorovanie a auditovanie činností v cloude umožňuje organizáciám včas odhaliť bezpečnostné hrozby a reagovať na ne. Monitorovacie nástroje na báze cloudu alebo od tretích strán by mali nepretržite sledovať činnosti v celom cloudovom prostredí. Pravidelný audit protokolov identifikuje podozrivé aktivity alebo pokusy o neoprávnený prístup, zatiaľ čo upozornenia v reálnom čase odhaľujú neobvyklé vzorce, čo umožňuje rýchle reakcie, ktoré zabraňujú eskalácii útoku.

Zabezpečenie rozhraní API si vyžaduje silnú autentifikáciu a šifrovanie všetkých komunikácií API. Pravidelné testovanie identifikuje zraniteľnosti API skôr, ako ich útočníci môžu zneužiť. Brány API spravujú a zabezpečujú prevádzku API a zabezpečujú správne overovanie a autentizáciu požiadaviek API. Pravidelné monitorovanie vzorcov používania API pomáha odhaliť neobvyklé aktivity, ktoré môžu naznačovať bezpečnostné incidenty.

Pravidelné hodnotenia zabezpečenia vrátane hodnotenia zraniteľností a penetračného testovania identifikujú slabé miesta v cloudovej infraštruktúre skôr, ako ich objavia útočníci. Včasné uplatňovanie záplat a aktualizácií zabezpečuje známe zraniteľnosti. Automatizované bezpečnostné skenovanie nepretržite vyhľadáva vznikajúce hrozby, čím sa skracuje čas medzi odhalením a nápravou a zároveň sa zachováva robustná bezpečnostná pozícia.

Správne procesy zálohovania a obnovy po havárii minimalizujú prestoje a stratu údajov počas bezpečnostných incidentov. Organizácie by mali zabezpečiť neustále zálohovanie údajov na bezpečných miestach s otestovanými plánmi obnovy po havárii, ktoré umožňujú rýchle obnovenie údajov. Pravidelným testovaním zálohovacích systémov a plánov obnovy sa overuje schopnosť rýchlo obnoviť údaje, čím sa znižujú škody spôsobené zlyhaním systému alebo útokom a zároveň sa zabezpečuje kontinuita činnosti.

Zdroj: https://www.sentinelone.com/cybersecurity-101/cloud-security/security-risks-of-cloud-computing